V tridsiatych rokoch minulého storočia začal prevádzkovať svoju činnosť popri Levoči prvý slepecký ústav pre dospelých mužov a ženy pod názvom „Kadlického ústav slepcov v Báhoni.“ O jeho vznik sa zaslúžil Zemský spolok pre pečlivosť o nevidomých na Slovensku. Objekt bol zrekonštruovaný a 22. októbra 1930 sa stal domovom pre 29 nevidiacich občanov z rôznych častí Slovenska. Postupne sa jeho kapacita zvýšila na 175 miest. Boli vybudované remeselné  dielne pre kefárov a košikárov a dve dielne halového typu pre 120 nevidiacich pracovníkov. Zároveň bola zavedená aj nová výroba - montáž elektrických príchytiek. V deväťdesiatich rokoch minulého storočia bola výrobňa poistiek presťahovaná do nových priestorov Ľudib-u. Od toho času sa zariadenie stalo domovom pre občanov so zrakovým postihnutým z celého Československa. Presunom výroby a postupnou zmenou legislatívy stratili možnosť sebarealizácie v pracovnom procese. Stali sa pasívnymi prijímateľmi sociálnej služby, ktorá bola zameraná hlavne na ošetrovateľsko opatrovateľskú starostlivosť. Dennú činnosť si neplánovali sami, plánoval im ju poskytovateľ s obmedzenou možnosťou ich výberu a rozhodovania.  Zariadenie počas svojej existencie menilo viackrát svoj oficiálny názov i zriaďovateľa. Dnes je to Domov sociálnych služieb pre dospelých - DSS PD, rozpočtová organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý ho aj financuje.

Od roku 2002 sme sa zamerali na socializáciu klientov, ich začleňovanie do komunity, odbúravanie predsudkov a bariér (ľudských a technických) v zariadení i mimo neho. Prvým krokom bola zmena organizačnej štruktúry, vytvorenie samostatného – Sociálneho úseku zameraného na priamu prácu s klientom. Zároveň sme odstránili „Najškaredšiu bránu v strednej Európe“ (cit. zástupcu BSK). Plná plechová brána, ktorá schovávala „slepcov z Ústavu“ (tak ich vnímala okolitá komunita) a tvorila pevnú bariéru medzi obyvateľmi obce a obyvateľmi zariadenia.  Tiež sme podporili klientov v integrácii do prirodzeného prostredia – života v rodine mimo zariadenia.

Pre naplnenie kapacity zariadenia sa zriaďovateľ – Krajský úrad – rozhodol vytvoriť nové oddelenie pre občanov s ľahkým mentálnym postihnutím, pričom sme ho museli zriadiť po technickej, personálnej i odbornej stránke, pretože dovtedy bolo poskytovanie sociálnej služby v našom zariadení zamerané iba na nevidiacich klientov a klientov s kombinovanými poruchami. Vzhľadom k tomu, že sme mali aj manželské páry, ktoré nemali u nás vytvorené podmienky pre manželské spolužitie, zrealizovali sme čiastočnú rekonštrukciu budovy č. 3 cez projekt „Skvalitnenie bývania manželských párov“, ktorý bol podporený MF SR a dofinancovaný Úradom BSK. V rámci neho sme vybudovali osem samostatných bytových jednotiek s kuchynským kútikom a vlastným hygienickým a sociálnym zariadením, čím sme vytvorili dôstojné podmienky pre naše manželské páry.

Súbežne sme skvalitňovali aj ostatné ubytovacie, spoločenské a prevádzkové priestory. Vybudovali sme novú kotolňu, novú práčovňu, podlahy, vymenili okná, čiastočne zrekonštruovali budovu č. 2 pre klientov novovzniknutého DSS Senec, zmodernizovali ošetrovne, šatne pre zamestnancov, zabezpečili zdvíhacie zariadenia a polohovacie postele na uľahčenie manipulácie s imobilnými klientmi. 

Nadviazali sme spoluprácu s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Rehabilitačným strediskom pre zrakovo postihnutých v Levoči, so zástupcami miestnych inštitúcií, samosprávy a kolegiálnymi zariadeniami v regióne i mimo neho.